utorok, 17. januára 2017

14.1. - 16.1. Dusno v rodine....

14.1. Sobota
Sobotu ráno som zas musela byť v práci, okolo obeda som končila a aj priateľ ma čakal pred Lidlom, išli sme ešte na poštu a domov. Ja som asi dve hodinky trochu ležala, pozerali sme telku a potom volala priateľova mama... že vraj máme prísť ku jeho krstnej, že aj ona je tam, že sa chce porozprávať. Moji rodičia neboli akurát doma, išli ku sestre... mne sa ale nikam nechcelo trepať, bola som nejaká unavená a vôbec som nemala náladu. Chcela ešte riešiť niečo ohľadom mojich rodičov, že sa jej nepáči, že sú tu, že sa vrátili a také... tak som povedala praiteľovi, že keď niečo chce, tak nech príde sem... Ja som si išla potom urobiť jesť, medzitým prišla jeho mama a ja som jedla v kuchyni. Už z kuchyne som počula, že niečo rozpráva. Potom som prišla za nimi do obývačky a už začala kecať, že čo moji rodičia, že ako ďalej a že sa zase vrátia a také. A kde berie tú istotu, že sa vrátia zas, bože.. a keď už aj , čo ju do toho, ved nie ona tu s nimi býva. Lebo, že ona by neprišla k decku si , že by sa hanbila a také, že nech si to riešia nejako. Tak ale veď riešia si prácu celé dni, aby mohli vypadnúť z tadeto, veď iste sa tu ani oni necítia najlepšie, ja tiež veľmi dobre viem, aké je to nebyť u seba doma, aj keď ste pri rodine... proste to nie je také a cítite sa navyše. Lenže darmo, ona v takej situácii nebola, tak to asi nevie pochopiť... a tiež keby sa aj nedajbože dostala do takej situácie, tak by sme ani im nepovedali, že nie, nemôžete ku nám prísť. My keď sme ostali bez bytu, lebo sme si to zle poriešili, tak tiež sme mohli ísť na ten mesiac ku našim, tak prečo by sme im teraz my nepomohli. Áno, boo čo bolo, problémy, hádky, ale predsa ich nevyhodíme už, a ešte teraz, keď mali odísť v nedeľu budúci táždeň. Tak nakoniec odišla  s tým, že im máme niečo povedať a že nabudúce keď príde, tak chce vidieť v izbe poskladanú posteľ a pekný poriadok. No lebo ona nám bude diktovať čo tu má byť ni. Nie náhodou priateľ by mal byť ten, ktorý má hlavné slovo a zakročiť, keď sa mu niečo nepáči. Veď má ústa, a keď aj niečo, tak by to riešil so mnou a mne povedal, ale ona sa musela postarať už, lebo si myslí, že sme také teľce, že nič nepovieme... ale obaja sme sa zhodli na tom, že nemá zmysel to teraz riešiť, keď tak či tak majú odísť. Večer som to musela povedať mame, aby vedela, čo sa deje, a keby aj náhodou došla jeho mama zasa, tak aby nebola v šoku. Samozrejme bola trochu naštvaná, ale vysvetlila som jej to, že my sme sa s priateľom  o tom bavili, a keby jemu alebo nám niečo vadí, tak im povieme aj sami. Nemusí sa ona do toho montovať a riešiť naše a ich veci. Ešte sme večer išli s priateľom si sadnúť do pizzerky a trochu sas porozprávať o tom. 

15.1. Nedeľa
V nedeľu sme poobede išli na obed k jeho rodičom a samozrejme prišlo na tuto tému, pýtala sa, že či sme už niečo riešili a že načo čakáme. Priateľ jej povedal, že čo má riešiť, že mu je to blbé teraz riešiť, keď majú aj tak odísť. Potom sme z tade odišli, lebo som už nemala chuť tam ani len ísť, vedela som, že to bude riešiť zas. Išli sme ešte do Lidla, prešli sme sa a prišli domov. 

16.1. Pondelok
V pondelok som mala voľno a tak som bola doma s rodičmi. Celý deň lietali po meste, u doktora, pretože potrebovali do jednej práce lekrske potvrdenie, vápis z registra trestov, občianske prefotené, zdratovné preukazy... akurát sme im to poslali emailom, keď na to zazvonil mobil, a práve od nich, že už nemajú voľné miesta... Mama už naštvaná, že fasa, že teraz čo, lebo sa aj tešila do toho skladu, že to by sa jej aj páčilo s oblečením. Že kvôli tomu behali celý deň a vybavovali veci. O 5 minút na to, im zase zvonil telefon za inú prácu, že aby sa v stredu ráno na 10tu dostavili do Mladej Boleslavy. :-D Takže zasa zhon, lebo takto na rýchlo, baliť sa, brata riešiť, lebo riešia prácu aj jemu, aby mohol ísť snimi a vypadol konečne z toho sprostého Talianska. Ale ten tiež stále iba samé výhovorky, že on nemôže. že aké je počasie a bla bla... ako keby ľudia v takomto počasi nikde nejazdili. Mohol kľudne dojsť najprv k nám, tu by si deň oddýchol aspoň a potom išiel spolu s rodičmi do Čiech. Tak ale každý sme si strojcom svojho šťastia a keď jemu to vyhovuje tak ako je tam v taliansku, tak nech. A stále vymýšľa, že to sa takto na rýchlo nerobí... a že či sa nedá s nimi dohodnúť, či o týždeň by mohol.. no lebo o týždeň aké budú cesty, také isté ako teraz... A už len naňho budú tam čakať, kým príde, kdeže... buď prídeš, alebo neprídeš a ich tam nezaujíma... Však aj tu, keď som si ja hľadala prácu, tak na pohovory ma volali na druhý deň. Máš nejakú príležitosť, buď využiješ alebo nie.. 

Poobede, keď už aj priatľ bol doma z práce, tak prišli jeho rodičia. Už sme vedeli, že to nedopadne najlepšie. Prišla hore iba jeho mama, jeho oco čakal dole v aute.. ten môj oco radšej odišiel ešte predtým, ako to začali riešiť, lebo by sa nasral a to by veru nedopadlo dobre. :D Najpv prišla jeho mama k nám do obývačky, a už jej priateľ hovoril, že zajtra odchádzajú, nech nerieši. Ale že ona chce niečo povedať. Išla potom do izby za mojou mamou, tak niečo rozprávali, že aké tu máme súkromie a take veci. Btw. jeho mama mala fakt úžasný nápad teda vraj riešenie, že tak byt dáme do podnájmu a my prídeme k nim, že tak je izba.. hej v ktorej je jeho sestra a zas by sme sa tam traja tlačili, to je akože aké súkromie. :-D a akože kvôli takejto blbosti, dávať byt do podnájmu, tak asi nie za to priateľ platí hypo, aby ho kvôli takej veci, že su u nás zatiaĺ moji rodičia dával do podnájmu, zo už fakt, čo sa zbláznila. Potom mama povedala, že poďme ku deťom, že nech sa to nerieši zase poza chrbát. Tak tam si niečo aj pred nami hovorili, že ako to je a tak a potom som sa už aj ja ozvala, že my dvaja s priateľom sme sao tom porozprávali a že keď aj je nejaký problém alebo mu niečo vadí, tak byt je priateľov  a on má hlavné slovo... Potom už jeho mama odišla a tá moja sa už rozplakala, tak mi jej aj ľúto prišlo. Odišla do izby, aby nebola pred priateľom, tak som došla za ňou a upokojovala ju, nech si z toho nič nerobí, že ona nemá do toho čo sa montovať. Keď aj niečo, tak by sme im povedali my dvaja a nie ona. Tak ale nechápem načo to bolo teraz dobré, už nevedela vydržať ten jeden deň. Mama bola celý večer z toho na nervy, majú toho dosť, riešia robotu, snažia sa, riešia brata, ten tiež je ako talian, a ešte príde ona tuto cirkusy robiť. Ach... keď jej nestačilo dvakrát povedať, nech to nerieši a aj tak musela. Dodrbala to teraz riadne u našich aj u mňa, pretože som ani ja nečakala, že to bude takto riešiť a bola som prekvapená z toho. Ja by som nemala oči prísť takto k niekomu a riešiť v podstate cudzie veci. Chápem, že priateĺ, jej syn atď... ale aj on je dospelý, je to jeho byt a má svoju hlavu, keď dačo tak my by sme si to vyriešili a nie takto. Povedala som aj priateľovi, že keď sa bude takto starať do našich vecí, že to tak nebude dobré ani v budúcnosti, keď budeme svoji alebo mať deti.

8.1. - 13.1. Práca volá...

8.1. Nedeľa
Nedeľu mi už bolo celkom dobre, aj keď ešte to nebolo úplne ok... dokonca som dostala svoje dni, čo ma prekvapilo, lebo prišli o pár dní skôr... a viete, je to taký čudný pocit, keď 4 roky či koľko beriete tabletky a vždy vám prídu presne na deň a zrazu toto. :-D ale tak nevadí, aspoň ich mám skôr za sebou. :-D Nedeľu som už mala trošku stresy a rozmýšľala, čo budeme robiť v práci, musela som si nastaviť budík už na 4,45.... hrôza, mali by to zakázať také skoré vstávanie. :-D cez deň sa u nás ešte zastavili sestra s priateľom, aby sa aj rozlúčili s rodičmi.

9.1. Pondelok
Vstávanie bolo masaker, ale vstala som sa, dala som sa do poriadku, najedla som sa a vyrazila. Ráno bola zima a tma. Prišla som do lidla, prezliekla som sa, a začalo sa makať. Už sme boli spolu len dve baby, lebo každá máme svoje trénerky. My dve máme jednu a tá tretia baba má inú, takže my dve robíme spolu a ona asi sama len s trénerkou alebo s kým. Normálne som mala z toho svalovku riadnu, ešteže na druhý deň som mala voľno. Ešte ma aj ruky boleli, lebo som nepoužívala rukavice, nebrala som si ich, myslela som, že sa mi v nich bude zle robiť a šmýkať, takže som mala ruky celé doráňané, dorezané, no katastrofa... celý deň ma potom boleli, štípali ri umývaní.. A o vykladaní ovocia a zeleniny ešte ani nehovorím, to je asi to najhoršie. Dobúchala som si celé kolená, takže všade mám samé modriny. :-D

10.1. Utorok
Utorok som mala takú svalovku, že som ledva chodiť vedela :-D Skoro ráno odchádzali aj moji rodičia, aj sme si teda poplakali, ešteže som mala akurát voľno, lebo neviem ako by som to zvládala v práci a nechcem tam byť urevaná. Celý deň bol taký nudný, zrazu som bola doma sama, už aj priateľ bol v práci, bolo to také čudné. Poobede som sa už trochu pozbierala a aspoň povysávala celý byt, urobila som ako taký poriadok aj v tej izbe, kde boli rodičia. Medzitým prišiel domov priateľ a potom došla jeho mama s nejakými vecami. Myslela si, že sa na ňu hnevám, lebo ako som pratala v izbe, tak som sa jej ani nepozdravila. :-D Večer potom volá mama, že už dorazili, ale že aj idú späť, lebo vôbec to nie je tak, ako im povedali do telefonu, ani práca ani ubytovanie... v noci dorazili okolo druhej, ale šli ku sestre a k nám až niekedy ráno.

11.1. Streda
V stredu som zas makala v práci do obedu, a keď som došla domov tak som si aj pospala. Ono to vyšťaví človeka, keď tak skoro musí vstať a silno makať... :-D Rodičia už celý deň hľadali nejakú inú prácu, vyvolávali kade tade, vypisovali emaily....a priateľ šiel tiež na dva dni na služobku, takže celkom nuda.

12.1. Štvrtok
Štvrtok bol takmer taký istý deň... práca, oddych.. nuda.. čakala som ešte priateľa, ale prišiel dosť pozde, keď ja som už spala. Musela som sa vyspať, keďže som ráno zas skoro vstávala do práce.

13.1. Piatok
Piatok zas práca, a potom som si písala doma trochu s priateľom. Myslela som, že sú v meste v robote na firme, ale keď mi písal cez messenger, tak som bola prekvapená... a že oni sú niekde v Poprade, potom Kežmarok a Liptovský Mikuláš, takže zase preč... a vrátil sa pozde. Rodičia si už aj zajednali nejakú prácu v Prahe v sklade s oblečením, takže odchádzať mali v nedeľu budúci tyždeň.


1.1. 2017 školenie a antibiotiká

1.1.2017 Nedeľa
Keďže ani Silvester nebol ktoviečo, tak ani nový rok nezačala nejako úžasne. V posteli, chorí, a to som ešte začala aj sopliť a kýchať, takže úplná paráda. Nespomínam si veľmi na nič, takže myslím, že som celý deň preležala v posteli. :-D 

2.1.  Pondelok
Pondelok skoro ráno som musela ísť pre Lidl, kde ma našťastie zobral oco, lebo s tým mojím stavom by som odpadla asi v niekde v strede cesty :-D ... pred Lidlom už čakali dve baby, ktoré sú moje nové kolegyne, išli sme na školenie do Prešova. Čakali sme vonku, kým prišiel nejaký týpek so 7 či koľko miestnym autom, nasadli sme a vyrazili. Ešte s ním prišli nejaké dve baby, ktoré tam šli tiež, ale oni boli asi z iného mesta. Cestou sme sa ešte zastavili pre ďalšiu babu. Cesta trvala celkom dlho, trochu sme si podriemali v aute ešte. Konečne sme tam dorazili a všetko to začalo. Mali sme asi 5 prednášok, o hygiene, o firme, bezpečnosti a čo ja viem čo tam ešte boli. Dali nám rukavice, vyberali sme si veľkosť topánok, dostali sme tričká a nejaké podklady na učenie sa, kódy do pokladní a tak. Ach. Nakoniec sme boli na prehliadke skladu a domov sme dorazili niekedy o pol siedmej alebo pol ôsmej večer. Celá vymrznutá, natlačená paralenom a vitamínmi. :-D 

3.1. Utorok
Utorok ráno sme už mali prísť na 10tu do Lidla. Tak som sa teda dala dokopy ráno, napakovala si veci, všetko potrebné čo mi trebalo odniesť. Už som musela ísť pešo :( z čoho som nebola trikrát nadšená, tak ale čo už, bez auta je to na prd. Podpisovali sme ešte nejaké papiere, potom sme sa mali prezliecť do vecí čo nám dali a išli sme najprv do skladu, kde nám vedúca predstavila čo všetko tam je a tak. Mysleli sme si, že ešte tam aj tak nebudeme ten deň nič také robiť, ale hneď nás zapriahli do práce. Dali nám vykladať nejaké jogurty a také veci, našťastie sme tam dokopy boli len 4 hodiny. Bolo to pre mňa dosť namáhavé teda, aj sa nás potom pýtali, že ako sa nám páčilo prvý deň, tak som im povedala že fajn, len pre mňa kus náročné. :-D tak a ja 40 kilová a také ťažké veci , no mala som celkom dosť, ale dala som to. Ďalšie dni nás čakal voľno a nastúpiť sme mali znova až v pondelok, čo som bola rada, lebo som sa aspoň mohla liečiť ešte.

4.1. Streda
Hneď ráno som sa vybrala za mojou Dr. nech sa na mňa pozrie, lebo už dokopy skoro týždeň som bola chorá a nič mi nepomáhalo. Proste som sa za tých 5 dní musela dať do poriadku. Vedela som, že moja dr má dovolenku, ale verila som, že ma zoberie niektorá dr z tých, čo sú hneď tam. Ale prd, ona mala lekára, ktorý ju zastupoval a tak som ešte ani nevedela, že kde ordinuje ten lekár, tak som to hľadala po meste, prišla som tam a čakala asi hodinu a pol. Čo pri mojej skoro nikdy nečakám, už celá zničená, ukýchaná, soplavá, s teplotou a už som dokonca aj kašlať začala. No katastrofa so mnou. Mali sme tam aj čísla, mala som číslo 10. Bola predo mnou ešte jedna pani, a dosť dlho sme čakali a potom nám jedna ženská vravela, že oni zvyknú taký čas ísť na kávu. No skoro ma porazilo, človek tuto umiera a oni si idú na polhodinu na kávu. Medzitým sa tam natrepala plná čakáreň, a samozrejme, že keď sestrička otvorila dvere, tak sa všetci nahrnuli. Potom som sa napchala aj ja tam a vravím sestričke, že ja mám číslo 10, že by som mala byť na rade.. a ona taká, že nech ešte počkám a pritom ľudia s číslami 11 aj 12 už boli dnu. Tak som bola už nsratá, tak som aj v čakárni povedala, že načo potom majú tie blbé čísla, keď to aj tak nejde podĺa toho...a jedna žena, čo tam tiež čakala tak iba kývala hlavou a súhlasila so mnou, že presne. :-D  Konečne som sa potom dostala po ďalšej polhodine dnu, lekár bol ale celkom príjemný, pýtal sa ma všeličo, predpísal mi nejaké dvoje antibiotiká jedny v tabletách a jedny kvapky do nosa. Prišla som domov a zaľahla :-D 

5.1. Štvrtok
Tento štvrtok si nejako nepamätám, viem len, že rodičia boli poslať bratovi peniaze na cestu, aby prišiel sem a potom s rodičmi do Čiech... lenže keď ich vyšiel vybrať na poštu brat, tak western unoin nefungoval, mali tam nejaký problém, takže peniaze nič... 

6.1. Piatok
Brat potom išiel zas na poštu na druhý deň, ale peniaze mu nevydali, pretože na pošte urobili nejaký preklep, lebo pani medzitým ako to riešila toto u nás na pošte, ešte aj s niekým telefonovala a tak spravila chybu a peniaze bratovi nevydali. Akože nechápem, keď robí s takou sumou, prečo nedáva pozor a telefonuje bože... tak už boli nasratý aj brat aj rodičia, že aký cirkus pôjde urobiť mama na poštu, že teraz kvôli nim sa nevie brat dostaviť ani do Čiech... ajajj


27.12. - 31.12. Na Silvestra chorí...

27.12. Utorok
Nepamätám si už veľmi čo sa dialo, len to, že priateľ bol ešte stále chorý a konečne mu prišiel objednaný darček, ktorý do Vianoc nestihol prísť. Dala som kurierovi papierovú 10 eurovku a on mi vydal také drobné dvoj, jedno eurovky a 50 centovky. :-D 

28.12. Streda
Začali sme spolu s mamou variť obed, skúšala som nejaký nový recept. Mamina mi trošku s tým pomáhala a medzitým prišiel kuriér, doniesol mi darček pre mňa odomňa :-D ešte som si robila srandu, že teraz mu tie drobné všetky dám. :-D Kurier mi zavolal, vyšla som von, trochu čakala, kým trafil sem a potom pozerám, že čoo, to je Jaro. :-D môj bývalý ešte zo základnej školy aj s jeho frajerkou. Veľmi ukecaný teda nebol. :-D 

29.12. Štvrtok
Dohodla som sa s kamošom, že pôjdeme tuto neďaleko do Kik pozrieť nejaký diár na rok 2017. Keďže som bola deň predtým v obchode a kúpila som si časopis s diárom. Mamina si ho veľmi prezerala a povedala, že jej by sa tiež taký hodil, keď budú v čechách. Tak mi napadlo, že prejdem sa do Kik, a kúpim jej nejaký. No lenže v Kik nič nemali, tak som nakoniec pobehala ešte aj mesto a nikde nič. Akurát v papiernictve mali, ale to také veľké len. Tak nič teda, nakoniec som jej dala ten môj, pretože ja by som ho asi aj tak nevyužila. 

30.12. Piatok
Ráno som sa zobudila a bolo mi nejako zle. Cítila som sa chorá, nie moc, ale len ako keď to na vás ide. Do toho som ešte musela ísť v tej zime s mamou do banky vyriešiť niečo s účtom, no to som už vedela, že keď pôjdeme pešo, a vrátime sa, tak budem mať teplotu, proste som cítila, že toto môjmu telu teraz dobre neurobí. Bola som trochu nahnevaná, pretože som chcela, aby nás vzal oco, veď i tak museli ísť nakúpiť, ale že nakúpiť pôjdu poobede... akože, akoby to nebolo jedno, no ale čo už. Tak som sa obliekla a vyrazili sme. Už ku koncu, keď sme ešte čakali v unione som už nejako nevládala, bola som hladná, proste mi bolo zle. Potom sme sa konečne dotrepali domov, hneď som sa prezliekla, padla do postele a zmerala teplotu... aaa zvýšená, veď prečo nie. Tak hneď čaj, paralen, C vitamín a ležať. Bola som nahnevaná, pretože o pár dní som mala ísť na školenie z Lidla a proste som nemohla byť chorá. Celý deň som preležala... 

31.12. Sobota
Silvester bol úplne na prd. Celý deň v posteli, ešteže tu boli moji rodičia a navarili šalát, polievku, všetko porobili... lebo ja som bola K.O. A to aké plány som si robila, že ako čo uvaríme, ako poupratujem celý byt, nech tu máme na nový rok čisto... a nič z toho. Ja som už normálne začala byť z toho zúfalá :-D , tak som si aj poplakala, ešte rodičia si púšťali jedného speváka pesničky a takú depresívnu, že som proste musela revať. Večer som sa dostala trochu z postele, najedli sme sa, ľahla som si pred telku, že nech aspoň niečo zábavné si pozriem a išla som si neskôr ľahnúť do postele, aj som zaspala. Pred polnocou som sa zobudila, počkali sme do polnoci, pripili sme si, my s priateľom džúsom, lebo jeho bolelo tiež hrdlo ešte, na antibiotikách bol, takže žiadny šampus, žiadny ohňostroj na námestí, celé zle... pripili sme si teda všetci, a z okna sme pozerali ohňostroj čo bol skoro všade naokolo. Aj sme si s maminou poplakali kvôli bratovi, že aký na prd Silvester musí mať aj on... achjaj, o jednej sme išli spať a to bol teda koniec toho otrasného roka. 



pondelok, 26. decembra 2016

24.12. - 26.12. šťastné a veselé

24.12. Sobota
Ráno išli rodičia ku segre, ale išli dosť skoro, my sme ešte spali. Keď som sa zobudila a vstali sme, tak som využila, že nie sú doma a išla som do izby poľadať fľaše, pretože, keď sme boli na nákupoch, tak kupovali hneď dve, čo som iba pozerala a mame hovorila asi trikrát, že čo to má byť a pre koho toľko fliaš, lebo som vedela, že ešte jednu dostali aj pri ochode z toho domu, kde predtým bývali od tej ženskej. Že akože načo tri fľaše, komu... a mama hneď, že veď aj keď príde návšteva a že aj ja si dám, že nie len s kamarátkou piť. Tak ale ja som s ňou nešla piť, ale pokecať a mala aj narodeniny, tak osláviť. Jasné, dala som si víno, ale nikdy som neprišla spitá alebo čo, keď som šla s ňou von. No a ako som hľadala, som tak našla všetky tri fľaše, ale jedna a pol už boli vypité... tak som fľaše vzala a dala do baru a keď niekto príde, tak sa naleje. Keď prišli domov, najprv iba mama, lebo oco šiel ešte neviem kde dačo vybaviť, tak som jej povedala, že som jasne povedala, že žiadny alkohol tu nebude. A už mama hneď, že len dva štampedlíky si dal, no jasnee.... hlavne že jedna fľaša prádzna a z druhej už polovica chýbala... povedala som jej svoje, že tých pár dní čo sú tu predsa vie vydržať bez toho, že môže byť rád, že po tom všetkom sme ich ešte prijali. Keď prišiel oco, tak aj mama mu už povedala, že som fľaše vzala.. Potom sme začali chystať na večeru jedlo. Večer sme teda pekne prichystali stôl a my sme teda mali ako prípitok víno ja s priateľom, lebo každé vianoce máme víno od jeho rodičov. Rodičom som naliala za jeden a fľašu dala na bok. Najedli sme sa celkom v pokoji, po večeri si ešte išli zapáliť na balkon a mama sa ma pýtala, že či teda môže naliať aj druhý. Povedala som, že hej, ale že už posledný, nie že ako odídeme tak zmizne pol fľaše. Potom sme si rozbalili darčeky, trochu posedeli, a my s priateľom sme sa vybrali k jeho rodičom. Trochu sme sa prešli, vzali sme im aj darčeky. Doma bol ale iba jeho oco a sestra, lebo mamu mal v robote, akurát na nočnej. Všetci sme si rozdali darčeky, trochu posedeli, dali sme si pohár vína a potom sme išli ku jeho krstnej, ktorá býva neďaleko od nás. Išli sme tam všetci spolu, a dosť dlho sme tam boli. Išli sme okolo pol ôsmej a my sme domov prišli až niekedy okolo jedenástej, čo som si nemyslela, že budeme tak dlho, ale rýchlo to prešlo. Večer sme potom prišli domov, ja som ešte pozrela v kuchyni fľašu a som bola prekvapená, ale nič z nej nechýbalo. :-D 


25.12. Nedeľa
V nedeľu sme zase dosť dlho spali, a okolo obeda sme išli ku priateľovej starkej. Tam bola asi celá rodina. Kým sme boli v kuchyni aj s jeho segrou, tam sme kecali tak bolo fajn, ale potom keď sme išli ku ostatným do izby, tak to bola dosť nuda, ešte aj mobil sa mi vybil, tak som začínala byť normálne nervózna. Proste tri hodiny mi tam stačili, ale priateľ už začal cestou domov, že nie som zvyknutá na návštevy a také, tak ale čo tam mám robiť celý deň. :-D Večer sme si pozreli rozprávku Párky a buchty či ako sa to volá, ale len do polovice, lebo potom chceli naši pozerať správy, tak som im nechala zapnuté. A potom tak nuda, išli sme potom spať. :-D 

26.12. Pondelok
No a dnes bol taký tiež celkom nudný deň. Nikde sme neboli, ja som aj rozmýšlala, že by sme šli aspoň na klzisko, ale nechelo sa nám a priateľ sa necítil nejako najlepšie, tak sme celý deň presedeli pred telkou, dopozerali sme tú rpzprávku, bože, to bola taká hovadina. :-D :-D kto to vymyslel. :-D Ale zasmiali sme sa na nej. A teraz už asi hodinu či aj viac píšem články a doháňam, lebo som nemala veľmi náladu, chuť a niekedy ani čas na písanie. :-) 

piatok, 23. decembra 2016

16.12. - 23.12.

16.12. Piatok
Piatok bol dosť nudný, asi som ho celý preležala, aspoň cez deň, kým som bola doma sama, lebo som chcela doupratovať v kuchyni veci, aj hrnce čo mama doniesli, ale taká som bola vyšťavená z tých ulietaných dní, že mi to tam nakoniec tri dni stálo na zemi aby to nezavadzalo, ale potom keď som sa pustila do príprav pečenia koláčov, tak mi tak tam začalo zavadzať, tak som to neskôr dorobila a oodložila pekne, aby sa mi to zmestilo do skríň v kuchyni. Tak som fakt celý deň preležala, necítila som sa nejako dobre, dala som si aj paralen a nejakú hodinku pospala. Večer mi už bolo trochu lepšie. 

17.12. Sobota
Už si nespomínam čo bolo v sobotu, asi som len pripravovala cesto na koláče. Fakt si nespomínam, takže sobotu preskočím. :-D 

18.12. Nedeľa
V nedeľu sme zarobili nejaké peniažky, predala som jednu sadu poárov na pivo :-D , xenony do auta, to sme išli na polovicu s priateľom :-D a ešte jednu poličku. Cez deň som spravila ešte ďalšie cesto na druhé koláče a potom sme išli na obed, zatiaľ stálo aspoň v chladničke. Keď sme sa vrátili, tak som sa do tých koláčov konečne pustila, ale všetko sa mi kazilo, nedarilo, dokonca mi jedna várka koláčov aj zhorela, tak už som mala z toho také nervy, že som sa rozrevala. :-D Tak ma priateľ poslal do izby, preč z kuchyne, že on tam spraví poriadok a ja nech si idem sadnúť a  ukľudniť sa. No úžasný to chlap. :-D A ja som si predstavovala, že s akou radosťou budem piecť, aj som sa do nich tak pustila, ale tým ako sa mi stále niečo nedarilo, nepasoval mi mlynček na tyčinky, tak som ich musela nejako ručne a tie teda potom vyzerali každá inak :-D , potom som nevedela ako dlho ich mám piecť, celé sa mi to trhalo, no proste katastrofa a už som mala stále väčšie a väčšie nervy z toho. :-D Potom som ešte zistila, že mi chýba maslo, snažila som sa celé dni robiť a udržiavať ako taký poriadok v byte a pritom tam bol aj tak stále bordel :-D tak to som už totálne nervy chytila a tak som to nechala všetko tak, suché, bez plniek, bez polevy a to som urobila až na druhý deň. Dokopy som piekla tri dni, lebo stále bolo dačo. :-D Ach, proste na nervy. 


19.12. Pondelok
Hneď ráno mi volal ten týpek z Lidla, že či viem dnes prísť tam podpísať zmluvu. Okey, tak som teda vstala, najedla sa, vychystala som sa, pozbierala všetky papiere, ktoré som mu mala dať a prešla som sa trošku. Snažila som sa neponáhľať, neutekať, ako to mám vo zvyku, že všade chcem byť hneď, prečo nemám schopnosť preniesť sa na iné miesto? :-D .... Tak som sa aspoň nezadýchala, nespotila celá a s kľudom som tam prišla. Najprv SBSkár došiel za mnou s takým pohľadom, že čo ja tam pri dverách chcem. :-D tak som mu povedala koho hľadám a že je asi na predajni, tak ho šiel zháňať. Týpek prišiel, prefotil si všetky papiere, niektoré vzal so sebou, išiel urobiť zmluvu, zatiaľ som čakala. Predomnou boli ešte nejaké životopisy na stole, tak som si pozrela meno a len tak, že skúsim nájsť na fb, či to nebude tá druhá baba, no a aj bola. :-D Ako som tam čakala, tak zrazu došli dve ženy. Jedna tam už sedela, lebo mala asi prestávku, tak jedla, druhá došla že nech jej rýchlo donesie vodu, lebo že tretia odpadla. Tak ju potom ťahali dnu tam na lavicu, aby si ľahla. No to som tiež iba pozerala, čo sa deje. Po pár minútach bola už celkom ok, týpek došiel so zmluvou, podpísala sa a chcela som ísť aj rovno na úrad ju odniesť, ale už bolo okolo obeda a kým by som tam prišla, tak by bli všetci na obede a hodinu v tej zime sa mi čakať teda nechcelo. Tak som išla teda domov, ešte som sa zastavila v DMke kúpiť tekutú linku a utekala domov. Myslela som, že sa už počúram cestou. :-D Poobede som už len ísals s bratom na fb, a dávala do poriadku celú kuchyňu, každú poličku, všetko, tak mi aspoň prešiel čas, kým prišiel aj priateľ z práce. 

20.12. Utorok 
V utorok bola trochu zmena, lebo priateľ prišiel skôr z práce, už v podstate v práci skončili tento rok. Tak to bolo také super po dlhšom čase, že neprišiel až večer. :-D Nespomínam si veľmi čo sa robilo v utorok, ale tak niekedy podvečer som sa pustila do robenia šuhajd, takže som mala zase o zábavu na celý večer postarané. Medzitým ešte prišiel aj praiteľov otec, doniesol nám aj koláče, aj prádlo asi. A ešte som sa pustila do tých koliesok, ktoré mi polovica zhoreli, pretože do nich trebalo ešte plnku urobiť a naplniť ich, potom zase ponamáčať v čokoláde a aj tie tyčinky, takže to tiež celkom dosť trvalo. Ale už som bola rada, že konečne to mám hotové všetko. 


21.12. Streda
Ráno sme vstali dosť pozde, potom sme sa vybrali do mesta na poštu a do DMky, išli sme ešte nakúpiť nejaké vône do bytu. Natrafili sme aj na akciu na tú vôňu airwick, čo máme na to takú vec, no netuším ako sa to volá, ale to je jedno. :-D Boli sme asi aj na úrade, lebo som musela odniesť tú pracovnú zmluvu, no tá ženská, ku ktorej chodím tam akurát ten deň nebola, tak ma poslali za inou, no a už bol problém, že mi tam nedali pečiatku a že to musí byť prefotené, tak som išla naspäť do Lidla, aby mi tam dali pečiatku, prefotiť do papiernictva a išli sme na obed, lebo úrad by sme už nestihli. Po obede sme ešte zašli do DMky popozerať a tak zasa na úrad. Potom mi volala mama, že či budeme doma lebo že prídu. Ja už som myslela, že ostanú aj u nás. Okolo pol 4 mi písala segra, že či o nich dačo viem, lebo že mali prísť aj ku nim, Potom som volala mame, že či prídu a kedy prídu, lebo my sme mali ísť pred piatou do reštiky na firemný večierok, čo organizovali ako každý rok u priateľa v práci. Prvý rok čo sme boli spolu bol večierok u nich na firme, a tieto dva v reštauráciách, no tento preto, že začali prerábať firmu. Bolo celkom fajn, páčilo sa mi jedlo čo vybrali, minulý rok to bolo trochu horšie. :-D Aj dosť veľa nás boo, no sem tam som sa aj trochu nudila, keď som nemala s kým kecať. :-D  Prišli sme domov dosť pozde, až niekedy o polnoci a my ideme domov po tichu otvárame dvere všetko, a rodičia nikde. :-D Ja že kde sú, čo sa deje...no ale tak išli sme spať, už sme boli unavení aj tak. 

22.12. Štvrtok
Ráno sme zase vstali celkom pozde, ale tak dlho sme boli hore takže pohoda. Trebalo sa vyspať. :-D Poobede už došli aj naši, zase celý nabalený, izba plná, že ani posteľ nebolo možné roztianuť, takže to museli všetko popozerať, popreberať, čo treba, čo netreba, aby sa tam dalo v izbe aj pohnúť. :-D My sme potom ešte išli do mesta na poštu pre balík a nakúpiť. Večer sme asi pozerali už len telku a išli spať. 

23.12. Piatok
Ráno som si písala s kamoškou, že by sme išli von, dohadovali sme sa najprv, že pôjdeme tak po obede niekedy, tak som sa aj s mamou dohadovala, že kedy pôjdeme do mesta, lebo sme chceli ísť aj nakúpiť na štedrý deň, na varenie veci a tak. Potom ale sme sa dohodli, že pôjdeme až večer von. Poobede sme teda išli aj s rodičmi do mesta, my sme rýchlo skočili na poštu pre nejaké peniaze, a potom na dedinu ku tete odniesť dáku krabicu a nakoniec sme išli teda nakúpiť do kaufu. Pred večerom sme s mamou urobili pre segru ešte šuhajdy. Potom som sa dala trochu do poriadku a išla von s kamoškou. Okolo desiatej sme sa vrátili domov, ešte ma vzala aj jej mama pred panelák, tak som aspoň nemusela ísť večer pešo. Ešte potom ako som sa osprchovala, tak mi vravel priateľ, že vyšla moja mama z iby s takým výrazom, že kde som, že by som už mala byť doma. Nechápala som, lebo tak už dávno s nimi nebývam a nikdy ich moc netrápilo, kde kedy som :-D 



štvrtok, 15. decembra 2016

10.12. - 15.12.

10.12. Sobota
Ráno bolo ťažké a nervózne, keďže sme mali faakt úžasnú noc (ironia)... Už piatok pred spaním sme počuli, že niekto si púšťa dosť nahlas hudbu, ale neriešili sme to, pomysleli sme si, že niekto robí piatkovú party alebo čo, že prestanú. No išli sme spať, ale hudbu bolo dosť počuť, aj to ako ľudia kričia a spievajú si. Dosť dlho mi trvalo, kým som zaspala, ale vkuse som sa budila na tne hluk a bolo to tak počuť, akoby si tú hudbu púšťali hneď vedľa v byte. A pritom my bývame na druhom poschodí a potom keď priateľ pozeral cez balkón hore, tak akurát vtedy vyšiel na balkon aj nejaký chlapec a začala tam vykrikovať, že má narodky len raz do roka, že si ich chce užiť čičo. Ty kks, tak ked z piateho poschodia až k nám to bolo tak počuť, tak vedľa alebo nad a pod nimi to už ako muselo byť počuť. A nikto nič, už bola polnoc, jedna hodina ráno a oni ešte hlasnejšie si to dávali a viac vykrikovali. Už som mala také nervy, potom ma začala aj halva bolieť, lebo som bola unavená a nevedela som spať a pritom sme ráno skoro vstávali. Už dokonca aj susedia začali búchať po radiátore, ale úne to mali na háku. Už keď som sa potom zobudila zase o pol 3 a ešte stále ich bolo počuť, tak som sa aj ja nasrala , vzala lyčicu a začala búchať v každej izbe po rúrach z radiatorov, pridala sa aj tá druhá suseda, ale nič to nepomohlo, aj tak hulákali ďalej.  Ja sa len čudujem, že im nešiel nikto zazvoniť alebo zaklopať z tých, čo bývajú hneď pri nich. Ja som už chcela policajtov zavolať, že veď to je rušenie nočného kľudu, ale nechcela som as s tým babrať, jedna aférka s policajtmi mi stačila. Ostatný pravdepodobne nechceli tiež volať, škoda, možno to by pomohlo. Ráno sme sa potom zobudili okolo pol ôsmej na štekot toho blbého psa, som myslela, že ma asi porazí. Potom priateľ vstal a išiel sa ostriihať do kaderníctva, tak som ešte zaspala a keď sa vrátil, tak ma budil, aby som sa chystala, lebo sme chceli ísť do LC pozrieť stoličky do kuchyne. Ale prišli sme tam, a samozrejme presne prior zavretý z technických príčin. No akurát ten deň, akurát ten obchod, tak a teraz čo. Tak sme teda pobehali ešte po meste, hľadali nejaké nábytky, popozerali, ale všetko také drahé, ešte sme sa pozreli do Jysku a tam to vyzeralo ešte celkom schopne, ale potom sme si povedali, že sa pozrieme do Jysku u nás v meste. Medzitým mi ešte volala mama, či sa chystáme ku nim, ale povedala som jej že nie, a na to mi pvoedala, že nech ani neprídeme, lebo že oco zase dobre vyzerá, čiže má vypité. moc som to neriešila, to isté dokola, sústredila som sa na stoličky. :-D  Tak sme si ešte išli kúpiť niečo jesť, lebo sme nestihli ani raňajkovať a išli sme domov, zastavili sme sa v Pepcu, v Tescu, a nakoniec v Jysku, kde sme kúpili stoličky. Už bolo celkom dosť hodín, keď sme sa vrátili domov. Ja som sa asi išla potom už kúpať, priateľ skladal do večera tie stoličky a ja som urobila cesto na medovníky a večer sme pozerali asi telku, neviem či nešiel Shrek, ale nepamätám si už. 

11.12. Nedeľa
Ráno bolo také pohodové, vstali sme, spravila som si kávu a tak, písala som ráno s bratom... potom mi napadlo, že by sme mohli doniesť z pivnice stromček, že by som ho odfotila a dala na net, aby som ho predala. Pretože náš stromček, ktorý sme mali minulý a predminulý rok je v garáži u praiteľových rodičov a ten čo sme mali v pivnici tu nechala ešte tá rodina, ktorá tu pred nami bývala. Tak sme ho priniesli hore, rozobrali, poskaldali a nakoniec sme si povedali,že si ho necháme, že je asi aj krajší ako náš. :-D A tak keď už bol poskladaný, tak sme ho rovno aj ozdobili. Trvalo nám to celkom dlho, pretože tento stromček má také husté vetvy a tak ťažko sa tam potom zavesovali (neviem ako sa to správne povie :-D) gule, takže som ich všetky musela prichytiť háčikom a aj to bolo ťažké, pretože tie vetvy sú také tučné, takž eto celkmo dosť trvalo. :-D Potom sa priateľ pustil do šmirglovania zárubne, ktorú robí už od leta. :-D Aj to mu celkmo dlho trvalo, takže na obed sme išli niekedy o pol piatej. :D Chvílu sme u nich pobudli, dostala som darčekyyy k meninám :-D,  potom nás odviezli domov, ale ešte predtým sme sa zastavili u jeho krstnej, ktorá býva tiež tu na sídlisku vyniesť mrazničku. Večer sme ešte spolu urobili medovníky a dokonca sme ich stihli aj ozdobiť, :-D tie ale vyzerali teda :D Ešte som počas dňa zavesila na internet inzeráty, že predám lampy, pretože v pivnici sme ešte mali dve lampy, ktoré sme predtým mali v byte, ale keďže v tomto máme len dve lampy v spálni a obývačke a aj to sme kúpili do obývačky novú a v ostatných izbách máme bodové svetlá, tak načo by nám tam zbytočne zapadali prachom, odfotila som ich, capla na net, inzeráty na fb, a toľko záujemcov hneď, tak super. :-D Aj som sa s jednou pani dohodla, že ich vezme obidve, tak super. Večer som ešte písala sestre, či náhodou v jej ozdobách v taške, ktoré mi požičala pred tromi rokmi náhodou neboli aj moje ozdoby na stromček, retože mi chýba stuha. Ona začla, že tú tašku som jej ešte ani nevrátila, no ja tak pamätám, že ju bral jej priateľ od nás, keď sa sťahovali aj skrine. Ale tak už som si nie istá ako to bolo, a potom že je teda u rodičov, lebo keď sme sa my sťahovali tak išlo všetko k nim. No ale keďže sa teraz sťahujú rodičia, tak všetko sa odnieslo ku sestre, takže by aj tak mali byť u nej. :-D Potom sme sa nejako začali baviť o stromčeku, o tom našom čo je v garáži, lebo som ho chcela dať predať, že keď si tento necháme, druhý predáme. No a už ona hneď, že či jej ho nepožičiam... No to poznám, požičia a nevráti. A aj tak som ho chcela predať, pretože nemám ešte ani darček pre priateľa a a ni nemám paniaze. Tak som jej povedala, že jej ho predám, veď tak dala by som jej ho aj za 5 euro. :-D Noo ale tak kdeže, ona  chcela iba požičať, pritom má doma stromček, ale že je veľký anezmestí sa jej do kuchyne. Nechápem síce, lebo minulý rok ho tiež mali v kuchyni, takže sa mi to veľmi nezdá. Tak som mala potom taký blbý pocit, že jaaj čo teraz, mám ho predať či dať jej. Ale som si povedala, že aj tak som ho chcela predať a ona má stromček, že keď tak mohla predať svoj a kúpiť tento, a ona by mi isto tiež nedala stromček len tak. :-D Tak som jej potom navrhla, že keď ho do vianoc nepredám, tak že jej ho dám, ale na to mi už povedala, že ona ho nechcela, že iba požičať. Tak ale po vianoch ho už nikto nekúpi a načo ho budem ďalší rok skladovať.   Tak som to nakoniec nechala tak, a potom keď sme boli u priateľových rodičoch, tak ešte aj oni, žeby ho možno zobrali. :-D no tak super teda...


12.12. Pondelok
Ráno teda prišiel tej pani manžel a zobral obe lampy, takže som zarobila 10 euro. :-D Bude na darčeky. :-D Doobedu mi ešte volal pán z Lidla, že nech na druhý deň prídem, že nech mu donesiem OP, zdravotnú kartičku, maturitné vysvečenie a čo ja viem čo všetko, že podľa toho spraví zmluvu  a tak. Potom som išla na obed s praiteľom, lebo sme v nedeľu nsetihli nič navariť a potom som sa stretla s kamošom pred Dmkou, išla som povoňať niektoré voňavky a tentoraz som nič nenechala len tak a vzala si pero a pekne som si zapísala na každý papierik, ktorá vôňa je ktorá, lebo mám z toho potom miž maž a nikdy neviem ktorá je ktorá. :-D Ešte som sa zastavila v sporiteľni aktivovať kartu a nakoniec som sa trepala na políciu pre tlačivo na odhlásenie auta. Potom rýchlo doma, všetko som vyupratovala riadne, lebo nám doniesli stôl, konečne. :-D tak somho ešte vydekorovala, aj stoličky :-D a tešila sa z neho. Potom prišiel praiteľ domov, cestou nakúpil a sme si uvarili francúzske zemiaky. Večer blo také zvláštne jesť v kuchyni pri stole, v tomto byte  to bolo prvý raz :-D   

13.12. Utorok
Tak teda dnes ráno som išla do Lidla, tam si zapísal všetko čo potreboval ten chlap/manažér/šéf? :-D , povedal mi čo bolo treba, že spraví zmluvu a 2.1. pôjdem do Prešova ešte s nejkými dvoma asi babami na školenie, ešte budem musieť ísť na lekársku prehliadku, už som aj objednaná na zajtra, potom si vybaviť potravinársky preukaz a ešte mi treba výpis z registra trestov, uff... tooľko vecí. :-D  Cez deň mi ešte volala mama, kecali sme spolu celkom dlho, a spýtala sa ma, že či teda môžu prísť ku nám, lebo sa im nepodarilo nič vybaviť. Tak som povedala, že môžu, veď tak predsa sú to rodičia a Vianoce a tak, ale podmienka bola žiadny alkohol. Už som bola inak celkom zmierená s tým, že budeme doma sami dvaja, ale tak nevadí. Večer, keď prišiel priateľ z práce, tak som od neho dostala aj krásny darček, ružu a knihu, ktorú som už dávnejšie chcela, tak som sa tešila. :-)

14.12. Streda
V stredu ráno som teda išla na krv, a hodinu potom som bola objednaná aj na interné čiže EKG mi robili. Trochu som sa bola taká napätá, nervoznejšia z toho, dosť dlho som tam čakala, lebo ešte keď vyšla prvý raz sestrička, tak som jej nestila dať kartičku poitenca, lebo som sa vyzliekla a kartičku som mala v bunde, a kým som ju našla, tak sestrička aj zašla späť. :-D Tak som potom čakala ďalej, presadla som si bližšie ku dverám, aby som tam bola hneď ako otvorí dvere. Potom som sa teda konečne dostala aj dnu, urobili mi to vyšetrenie, mali nejaké pripomienky, že či budem vládať v tom lidli, kvôli tomu, že som taká chudá, ach, či neznášam tieto reči. Už tam boli aj tie dve baby na vyšetreniach, ktoré tiež majú nastúpiť do Lidla, aspoň mi tak došlo, jednu som vedela na isto, lebo ona aj hovorila pred doktorkou, že ju poslali z Lidla na vyšetrenie a druhá čo čakala na EKG ešte vonka, tak tiež mala zalepenú ruku po odbere krvi, tak mi tak došlo. Tá prvá sa mi zdá byť o niečo viac v pohode, druhá mi príde taká nesympatická, niečo ako socka chlap :-D ale tak no, ktovie aké sú obe, veď uvidíme. Stredu bol doma aj priateľ, pretože išiel odhlásiť auto, ale nemal pri sebe malý technický, lebo ho dal tomu novému majiteľovi, ale potreboval ho na polícii nakoniec, takže musel čakať, kým prišiel on k nám a tak ísť na políciu. Medzitým som sa už aj ja vrátila domov, ešte došli aj rodičia,  a bolo to doosť zvláštne. Poobede sme ešte išli spolu s priateľom na jarmok, na poštu a nakúpiť.

15.12. Štvrtok
Ráno som išla ku tej doktorke, kde mi brali krv za výsledky. Sestrička mi odmerala tlak, spýtala sa na výšku, váhu a keď videla výsledky, tak mi povedala, že preto ste vy taká bledá. No jasne, chudokrvná. :-D Biela ako stena. Trochu som čakala, potom prišla aj tá druhá baba, ktorá má nastúpiť. Išla som dnu ku doktorke, ešte ma popočúvala, pobúchala po bruchu a všeličo sa vypytovala, to som už dávno nemala takéto normálne poriadne vyšetrenie, asi by som mala zase zmeniť lekárku. Pýtala sa ma, či som chorá, lebo som mala horšie výsledky, ale pritom som chorá nebola...no ale večer som už mala zvýšenú tepltu, tak možno aj preto boli trochu horšie výsledky. Nepáčili sa jej ale, a ledva mi podpísala papiere do Lidla, no podpísala s tým, že ma poslala s výsledkami za mojou lekárkou, nech sa na to pozrie a dá mi nejaké vitamíny alebo niečo, pretože som mala vyššiu hodnotu bielych krviniek a málo červených a to je asi nebezpečné. Tak som teda išla ku mojej, ona má ordináciu hneď vedľa,  vybavila som si u nej aj ten potravinársky preukaz, pozrela sa na výsledky, a poslala ma urobiť si výber zo zadku. :-D Som iba čumela po sestričke, že čo mi to dáva. :-D Aj som sa zľakla, a potom som bola taká nekľudná aj kd som volala za výsledky, ale našťastie bolo všetko v poriadku. Ešte keď som vyšla zo záchodu a šla naspäť do ordinácie, tak sa tam objavila moja doktorka detská, ktorá riešila stále moju váhu a už mala pripomienky samozrejme že fifipieko a že ja vždy budem taká chudá, a že mne ani nutridrinky nepomoli a že nech mi v Lidli nedajú nič ťažké dvíhať, lebo sa zlomím, no proste najradšej by som ju kopla do hlavy. Za to, že ona je ako slon, tak nemôže byť každý taký. :-D Ke´d už mi sestrička konečne vypísala ten preukaz, tak som hneď utekala odtiaľ, musela som odniesť ten výter do labáku a ešte si ísť vybaviť výpis z registra trestov. Od rána mi trvalo asi tri hodiny, kým som všetko vybavila a mala som už toho dosť doma, však aj tá teplota mi hneď vyšla. :-D Ale čo ma potešilo tento deň bolo, že som vyrala jednú giveaway, takže aspoň to mi tak zlepšilo náladu. :-)